Židovské kultúrne centrum Arie Livne

Prvá budova tohto druhu postavená na Balkáne od konca druhej svetovej vojny, miesto, kde sa obnovuje židovský život. Zachovanie kultúrnej tradície židovského národa je hlavným poslaním, ale cieľom zakladateľov Židovského kultúrneho centra je, aby sa stalo miestom stretávania intelektuálnej elity a umelcov z regiónu aj zo širšieho okolia, bez ohľadu na ich národnosť alebo náboženskú príslušnosť.

V rámci komplexu Židovského kultúrneho centra bola postavená aj synagóga, ktorá nesie meno Ilony Vajsovej, matky Arie Livneho, ktorá zahynula počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Auschwitz. Synagóga v Židovskom kultúrnom centre „Arie Livne“ je prvou náboženskou stavbou postavenou po siedmich desaťročiach, kde sa Židia môžu venovať modlitbe a štúdiu svätých písiem. B...

Prvá budova tohto druhu postavená na Balkáne od konca druhej svetovej vojny, miesto, kde sa obnovuje židovský život. Zachovanie kultúrnej tradície židovského národa je hlavným poslaním, ale cieľom zakladateľov Židovského kultúrneho centra je, aby sa stalo miestom stretávania intelektuálnej elity a umelcov z regiónu aj zo širšieho okolia, bez ohľadu na ich národnosť alebo náboženskú príslušnosť.

V rámci komplexu Židovského kultúrneho centra bola postavená aj synagóga, ktorá nesie meno Ilony Vajsovej, matky Arie Livneho, ktorá zahynula počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Auschwitz. Synagóga v Židovskom kultúrnom centre „Arie Livne“ je prvou náboženskou stavbou postavenou po siedmich desaťročiach, kde sa Židia môžu venovať modlitbe a štúdiu svätých písiem. Budova je zároveň otvorená aj návštevníkom. Ide o jednu z dvoch synagóg na území Republiky srbskej, druhá sa nachádza v meste Doboj.

Pred druhou svetovou vojnou existovali v meste Banja Luka štyri synagógy: tri sefardské a jedna aškenázska. Sefardi si postavili svoju prvú drevenú synagógu v roku 1870 na ľavom brehu rieky Crkvena, na mieste, kde sa dnes nachádza mestská tržnica. Osem rokov neskôr ju rakúsko-uhorské úrady vypálili až do základov.

Výstavbu druhej sefardskej synagógy osobne viedol prvý rabín sefardskej obce, rabín Josef Nahmijas. Bola postavená koncom roku 1880 na ulici Jukićeva, v samotnom centre mesta. Súčasťou synagógy bola aj židovská základná škola (meldar) a oproti nej stála budova židovskej obce a byt rabína. Aškenázi si medzi rokmi 1900 a 1902 postavili vlastnú synagógu, ktorá bola mimoriadne krásna. Nachádzala sa na Carskom drume, dnešnej ulici Mladena Stojanovića, kde sa dnes nachádza budova Červeného kríža. Slúžila až do druhej svetovej vojny, keď bola zničená.

V roku 1934 bola podaná žiadosť o povolenie na výstavbu novej budovy židovskej obce na ulici Jukićeva, pretože existujúca budova mala byť zbúraná. Synagóga sa začala rýchlo stavať v roku 1936 na rovnakom mieste, kde stál starý chrám, pretože počet členov sefardskej židovskej obce neustále rástol a stará synagóga už nestačila. Bol to najvýznamnejší chrám v Banja Luke, ktorý na konci roku 1936 posvätil hlavný rabín Kráľovstva Juhoslávie Isak Alkalaj spolu s banjaluckými rabínmi Konom a Atijasom a bihačským rabínom.

Súčasťou synagógy bol aj židovský kultúrny dom, čím vzniklo jedinečné architektonické prostredie. Toto sefardské kultúrne centrum so synagógou sa stalo miestom stretávania nielen pre sefardov, ale aj pre aškenázov, ktorí v ňom videli nádej na lepšiu budúcnosť.

Počas spojeneckého bombardovania Banja Luky v máji 1944 bola synagóga zničená a kultúrny dom zostal čiastočne zachovaný. Po vojne zostala z budovy len kostra.