Národné divadlo Republiky Srbska

Národné divadlo Vrbašského Banátu bolo otvorené 18. októbra 1930. Prvé štyri sezóny bol využívaný upravený objekt „Sokolana“, čo predstavovalo len dočasné riešenie. Nová budova Národného divadla bola otvorená 12. novembra 1934 pod názvom Dom kráľa Petra I. Veľkého Osloboditeľa. Okrem divadla sa v budove nachádzala Kultúrna spoločnosť Zmijanje, Múzeum Vrbašského Banátu a od roku 1935 aj Národná knižnica Vrbašského Banátu.

Po skončení druhej svetovej vojny získalo divadlo celú budovu pre svoje potreby a pri tejto príležitosti zmenilo svoj názov na Národné divadlo Banja Luka. Od sezóny 1946/1947 fungovalo pod názvom Oblastné národné divadlo, neskôr opäť ako Národné divadlo. Tento názov si ponechalo do roku 1953, keď sa premenovalo na Národné divadlo Bosnianskej Krajiny. Me...

Národné divadlo Vrbašského Banátu bolo otvorené 18. októbra 1930. Prvé štyri sezóny bol využívaný upravený objekt „Sokolana“, čo predstavovalo len dočasné riešenie. Nová budova Národného divadla bola otvorená 12. novembra 1934 pod názvom Dom kráľa Petra I. Veľkého Osloboditeľa. Okrem divadla sa v budove nachádzala Kultúrna spoločnosť Zmijanje, Múzeum Vrbašského Banátu a od roku 1935 aj Národná knižnica Vrbašského Banátu.

Po skončení druhej svetovej vojny získalo divadlo celú budovu pre svoje potreby a pri tejto príležitosti zmenilo svoj názov na Národné divadlo Banja Luka. Od sezóny 1946/1947 fungovalo pod názvom Oblastné národné divadlo, neskôr opäť ako Národné divadlo. Tento názov si ponechalo do roku 1953, keď sa premenovalo na Národné divadlo Bosnianskej Krajiny. Medzi rokmi 1994 a januárom 1999 sa nazývalo Krajinské národné divadlo, následne získalo svoj dnešný názov – Národné divadlo Republiky Srbskej.

Budova Národného divadla bola poslednou v rade objektov v rámci plánovanej urbanistickej koncepcie ulíc Gospodska a Bana Milosavljevića, ako súčasť reprezentatívnej mestskej štruktúry centra Vrbašského Banátu, ktorá sa začala výstavbou budovy Banského dvora. Navrhol ju architekt Josif Goldner a v architektúre sa prelínajú rôzne štýly – od neorenesančných prvkov až po prevažne bauhausovské detaily, obohatené o dekoratívne folklórne motívy.

Po zemetrasení v roku 1969 bola budova vážne poškodená a divadelný priestor sa stal nepoužiteľným. Krátko nato bola podľa plánov Vjenceslava Richtera vykonaná druhá veľká rekonštrukcia a adaptácia divadla. Počas renovácie v roku 2004 bola vytvorená scéna „Petar Kočić“ so 77 miestami. V rôznych historicko-politických obdobiach sa menili funkčné jednotky divadla, jeho názov aj inštitúcie, ktoré v ňom pôsobili.

Okrem „Detského divadla Republiky Srbskej“, ktoré taktiež sídli v Banja Luke, je to jediné profesionálne divadlo v Republike Srbskej.